Rozmýšľal som: písať o opravách ciest a chodníkov? Či o tom, ako majú fungovať sociálne služby a či je lepšie starým obyvateľom ponúkať domovy dôchodcov alebo slušný život v ich vlastných domoch a bytoch?
Nakoniec zvíťazila téma, ktorá asi pred voľbami nenadchne nikoho. Ako sa rozprávať s obyvateľmi mesta a pýtať sa na ich názor na zámery Mesta a ako tento ich názor účinne a efektívne využiť. K úvahe patrí aj časť o tom, čo robiť ak majú samospráva a obyvatelia odlišný názor. Pri písaní mám pred očami uplynulé volebné obdobia, keď som sa ako člen tzv. výboru mestskej časti zúčastňoval každoročných zhromaždení občanov. Výbor pozval na toto zhromaždenie obyvateľov štvrte a aby prišli, zabezpečil im primátora. Ten si priviezol pol mestského úradu i riaditeľov mestských podnikov alebo šéfa mestskej polície. Zabrali skoro celé predsedníctvo. Uvarila sa káva, prípadne varené víno, nakúpili koláče a malinovka, vystúpil detský folklórny súbor. Primátor zobral iniciatívu a moderoval, vlastne viedol celé stretnutie. Občania – takmer výlučne vyššieho veku – sa mu posťažovali na všetko, čo ich trápi a čo treba vyriešiť, niekedy už aj tridsať rokov. Spomenul som si aj na konzultácie prvého komunitného plánu sociálnych služieb, keď expertom a zástupcom dotknutých organizácií istý (nie terajší) primátor nezabezpečil ani miestnosť, nieto ešte materiálnu, logistickú či morálnu podporu. O príprave prvej verzie Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Nitra ani nehovoriac.
Údajne sa v tejto oblasti za posledné štyri roky niečo zlepšilo, vraj sú čerstvejšie obložené chlebíčky.
27.10.2010